História farnosti Komjatice
O duchovnom živote Komjatíc z prvých storočí vieme len veľmi málo. S určitosťou vieme, že Komjatice mali už v rokoch 1332 – 1337 svojho farára. Volal sa Dominik. Pred rokom 1394 mali kaplána Petra (Petrus de Komjathy) a v roku 1394 vikára filiálnej Kaplnky svätých mučeníkov Kozmu a Damiána Jána.
Z roku 1741 sa zachovala listina, podľa ktorej Komjatice mali rodáka, ktorý bol kanonikom – teda i kňazom. Bol to magister Gregor de Komjathy. To znamená, že to bolo prvé duchovné povolanie z Komjatíc, ktoré dokladá listina. Teda Komjatice už pred rokom 1471 mali kňaza zo svojich radov.
V záznamoch z roku 1491 sa hovorí, že v Komjaticiach stál kostol zasvätený Panne Márii. Najpravdepodobnejšie je, že stál dolu v dedine, blízko hradu zemepána Forgáča.
V polovici 16. storočia začali uprednostňovať Forgáčovci v Komjaticiach nové náboženské myšlienky reformácie, ktorá sa šírila z Nemecka a zo Švajčiarska. Poddaní mali v tejto dobe ťažký život. Platilo totiž heslo: „Koho kráľovstvo, toho náboženstvo“ (Cuius regio eius religio). Popri luteranizme sa šíril i kalvinizmus, ktorý bol učením Zwingliho a Kalvína. Na Slovensko sa dostal cez Maďarsko a Sedmohradsko.
Reformácia sa začala u nás šíriť po bitke pri Moháči r.1526, keď sa dostali majetky nitrianskeho biskupstva do rúk reformátorov. Šľachta toto nové učenie podporovala, lebo jej viac vyhovovalo. V roku 1542 hlásil pápežský vyslanec, že nové učenie sa šíri takou rýchlosťou, že zanedlho bude celé územie Uhorska luteránske. V roku 1548 ostrihomský arcibiskup Pavol Varday vo svojom liste podáva sťažnosť na grófsky rod Forgáčovcov a prosí král’a, aby ich potrestal, lebo na ich majetku v Komjaticiach zaviedli kacírske učenie Zwingliho. Píše: „… lebo, ak zostanú bez trestu, zlo sa bude šíriť ďalej a aj iní sa nakazia tak, že pomaly v krajine sa začnú aj nerozumné zvieratá zbožňovať“.
Ďalšou príčinou šírenia nového učenia bolo aj to, že po bitke pri Moháči mnohé biskupstvá zostali prázdne a nižšie duchovenstvo bolo ponechané na seba. Mnohí kňazi tak časom prepadli novému učeniu. Protestantským duchovným sa dostávalo lepšieho vzdelania a začali zaujímať neobsadené katolícke fary. Zemepán Forgáč nútil poddaných, aby prestúpili ku kalvínom. V roku 1576 rod Forgáčovcov vzal pod ochranu protestantov, ktorí v roku 1573 dostali do rúk Kostol sv. Petra a Pavla. V tomto roku prijal Imrich Forgáč do Komjatíc pod ochranu reformátorského kazateľa a spisovateľa Havla Husára, ktorý bol aj kníhtlačiarom a jeho tlačiareň v Komjaticiach bola jedna z najstarších na území Slovenska. Tu vytlačil 239 listov prvého diela Postily od Petra Bornemisu a ďalšie tri spisy – adventné a vianočné kázne, evanjeliá a epištoly, z ktorých sa zachovalo niekoľko zlomkov. V roku 1557, keď študoval vo Viedni za tlačiara, sa odklonil Havel Husár od luteránskeho smeru a preorientoval sa na kalvinizmus. Havel Husár zomrel 23. 10. 1575 v Pápe na mor. Tlačiareň zdedil jeho syn Dávid. V roku 1590 však už v Komjaticiach nebola.
Vdova grófa Juraja Forgáča, Margita Perényová, pozýva do Komjatíc kalvínov a s nimi i predikátora Vórosmartiho, ktorý bol najsilnejšou oporou kalvínov v Urmíne (Mojmírovciach). V Komjaticiach sa vytvorila Cirkevná protestantská župa, a tak sa Komjatice stali najvýznamnejším cirkevným strediskom protestantov v južnej časti Nitrianskej župy. Zároveň sa tu vytvára škola vyššieho typu, na ktorú prechádzajú schopnejší žiaci zo základného stupňa. Vyučuje sa na nej okrem iného aj teológia, jazyky a prírodné vedy. Vyučujúcimi boli školskí magistri „mladíci“, ktorí skončili teológiu a chystali sa získať vyšší stupeň – titul akademika, alebo išli na iné miesto, kde mali možnosť získať prostriedky na zahraničné protestantské univerzity. Pod vplyvom jezuitského rádu, ktorý založil Ignác z Loyoly a potvrdil pápež Pavol III., v roku 1540, sa začína nový boj na poli náboženstva. Proti veľkej rozpínavosti protestantov sa postavil biskup František Forgáč, ktorý neohrozene a so železnou vôľou bojoval za katolícku vieru. Bol veľkým ctiteľom Panny Márie. Ešte ako bohoslovec nechal v Ríme odmaľovať milostivý obraz Panny Márie, ktorý priniesol do Trnavy, a neskôr sa jeho kópia dostala i do Komjatíc, kde si ju veriaci uctievajú v Kaplnke Panny Márie v Kostole sv. Petra a Pavla na cintoríne.
Jeho nástup na biskupský stolec vzbudil hrôzu u protestantov. Kostoly, ktoré zabrali, im odobral a kazateľov prenasledoval. Jezuitom dal postaviť v Nitre knižnicu, aby mohli lepšie študovať a tak i viac obhajovať katolícku vieru.
Kráľ Rudolf II. (1576-1608) v roku 1604 vynáša zákon, ktorým sa reformácia dostáva do prenasledovania. František Forgáč nitriansky biskup, bol jedným z hlavných osnovateľov spomenutého zákona.
V roku 1600 vstupuje na scénu dejín vzdelaný a skromný jezuita Peter Pázmany, ktorého si biskup Forgáč veľmi obľúbil a neskôr sa stal arcibiskupom. Kráľ Ferdinand II. (1619-1637), ktorý bol oddaný katolíckej cirkvi, sa snažil, aby jeho krajina bola katolícka. Túto myšlienku veľmi podporoval arcibiskup Pázmany, ktorý mal veľký vplyv i na šľachtu. Tak sa jeho protireformačné snahy uplatnili i v Komjaticiach v rodine grófa Forgáča, ktorý prestúpil na katolícku vieru. Peter Pázmany rád chodil do Komjatíc, kde sa púšťal do súbojov v dišputách s kalvínmi. Z týchto bojov vždy vyšiel ako víťaz a mnohí reformátori konvertovali. Tieto polemiky sa konali v Kostole sv. Petra a Pavla. V susednej obci Veľký Kýr pri jednej príležitosti, pod holým nebom, mal Peter Pázmany veľmi zaujímavú a ohnivú reč, po ktorej mnoho komjatických kalvínov, ktorých sem priviedla zvedavosť, ihneď konvertovalo. Toto sa dozvedáme zo záznamov jezuitov. Nitriansky biskup František Forgáč posielal Pázmanya na vizitácie. V rokoch 1608 – 1609 strávili spolu veľa času v Komjaticiach.
V roku1615 vznikli veľké rozpory a hádky medzi luteránmi a kalvínmi. Nové povstanie Juraja Rákócziho proti Ferdinandovi II. sa skončilo mierom v Linci v roku 1615, ktorý dal náboženskú slobodu vyznania šľachte i poddaným. Vtedy bol Kostol sv. Petra a Pavla vrátený reformátorom a v roku 1626 v ňom bola Synoda pod vedením superintendenta Jána Somoraya z Hévísu. O osem rokov, v roku 1634, grófka Katarna Pálfyová znovu odobrala kostol kalvínom a kňaza vypovedala z Komjatíc. V roku 1647 sa kostola opäť zmocnili kalvíni a spory trvali dlhú dobu. V roku 1562 Adam Forgáč zaberá kalvínom kostol, školu, byt farára a vyháňa kazateľa. Z tejto doby bol aj miestny cintorín rozdelený priekopou na dve časti – katolícku a kalvínsku. Koniec reformovanej cirkvi nastal po dobytí Nových Zámkov v roku 1663 Turkami. Keď koncom októbra dobyli aj Komjatice, ušiel z nich vtedajší župný senior Szatmáry 0tvós István do obce Kosc, kde i zomrel. Bol posledným reformátorom a spolu s ním tak zaniká i tunajšia reformovaná cirkev, z ktorej zostali len zvyšky. Z Kostola sv. Petra a Pavla urobili Turci mešitu. Po vyhnaní Turkov z Uhorska kráľ Leopold vydal nariadenie „Leopoldina Explantatio“, kde presne určuje minimálne práva protestantov.
Komjatice veľmi trpeli v časoch uhorských stavovských povstaní. V roku 1703 mohla byť použitá z farského kostola len časť sanktuária, zvyšok Kostola sv. Alžbety bol silne poškodený a zničený. Kostol sv. Petra a Pavla bol úplne zbúraný. V roku 1717 bol Kostol sv. Petra a Pavla celkom zreštaurovaný talianskym majstrom a 29. júna na sviatok sv. Petra a Pavla ho znova dali do užívania. Na tento sviatok v ňom bola slúžená spievaná svätá omša. V roku 1751 bol v Komjaticiach postavený Kostol sv. Alžbety (na mieste staršieho kostola), ktorého patrónom bol Anton Grasalkovič. Tiež bola vybudovaná nová fara. V roku 1793 bola zriadená kaplánka pre náboženstvo. Od tohto roku mali Komjatice vždy aj kaplána, ktorý býval na prízemí fary v jednej izbe.
V roku 1837 prišiel do Komjatíc najvýznamnejší správca tunajšej farnosti Ondrej Caban, slovenský národovec, zakladajúci člen Tatrína, kňaz a národný buditeľ, rodák zo Seliec pri Banskej Bystrici. Prichádza ako mladý kaplán, no v roku 1844 preberá správu farnosti. Stav farnosti po jeho nástupe bol žalostný. Chátrajúci Kostol sv. Alžbety, Kostol sv. Petra a Pavla bol tiež pre nevhodnosť už tri roky zatvorený. Kalvária bola zanedbaná, útulok chorých a chudobných ošarpaný, fara a škola boli v neprimeranom stave – peňazí bolo veľmi málo. Napriek tomu neklesal na mysli a popri pastorácií sa venoval ľudovýchove, zriaďoval učebne, dal opraviť oba kostoly, pre horný kostol zadovážil organ, opravil kalváriu, a sochy sv. Vendelína, Floriána a Matky Božej, zrenovoval faru, školu, chudobinec, bojoval proti morálnemu úpadku, lenivosti, pýche a alkoholizmu v Komjaticiach (založil spolok striezlivosti). Ostro píše a kritizuje mravný úpadok, ktorého pôvod vidí v zlej ekonomickej situácii v niektorých rodinách a tiež v neochote pomáhať. Tým si vytváral nedobrý vzťah so zemepánmi. Neúspechmi sa nedal odradiť, duchovne vplýval hlavne na mládež a ženy (založil spolok sv. Ruženca). Pranieroval dopad maďarizácie na slovenské obyvateľstvo, obhajoval slovenčinu ako úradný jazyk v nitrianskej stolici. V roku 1849 musel Ondrej Caban utiecť z komjatickej fary pred maďarskými vojskami. Utiekol do Viedne, kde vykonával úrad vojenského kaplána. Po utíchnutí revolučných nepokojov sa vracia do Komjatíc. V osvetovej a pastoračnej činnosti mu roky rýchlo ubiehali. Psychické tlaky prenasledovanie a skromnosť poznačili vitalitu jeho zdravotného stavu. Pod vplyvom dlhodobej pľúcnej choroby 2. mája 1860 zomiera. Duchovne a intelektuálne sa tento “veľký” komjatický kňaz prejavil básňami, dialógmi, poučeniami, rozprávkami a kázňami, ktoré boli uverejňované v časopise Cyril a Metod. Po Ondrejovi Cabanovi máme pomenované námestie a tiež nesie jeho meno základná škola s materskou školou.
V roku 1864 bol vo filiálnej obci Černík postavený kostol. V roku 1879 bola na Kostole sv. Alžbety vystavaná nová veža a pribudli nové zvony, ktoré boli počas 1. svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko vládou zrekvírované a použité na výrobu kanónov a striel.
Od roku 1912 mohli byť pochovávaní na cintoríne, majetku rímskokatolíckej Cirkvi, iba príslušníci rímskokatolíckej obce. Židovský cintorín mal vymedzený pozemok pod vinohradmi. V súčasnosti je na tomto mieste parčík s malým pomníkom.
V roku 1937 bola robená prestavba Kostola sv. Alžbety. Hlavná loď bola predĺžená, postavili sa dve bočné lode a po oboch stranách kostola boli zrušené oratóriá, kde bolo miesto pre panské služobníctvo a remeselníkov.
Od doku 1332 do roku 1960 bolo v Komjatickej farnosti 33 správcov.
V roku 1960 sa v Komjaticiach stal farárom Anton Kebis. Presadzoval myšlienky Ondreja Cabana. Dal vymaľovať Kostol sv. Alžbety i kostol v Černíku. Dal upraviť okolie kostola a vyčistiť kryptu pod Kostolom sv. Alžbety, lebo bola vo veľmi zlom stave. Urobil liturgickú úpravu v kostole podľa nariadení II. vatikánskeho koncilu. Odstránil kovové zábradlie, ktoré oddeľovalo ľud od sanktuária a dal zhotoviť ambón i oltár, lebo sa začalo slúžiť tvárou k ľudu a v rodnej reči. Zomrel v roku 2006.
Antol Žilínek bol v rokoch 1953 – 1954 kaplánom v Komjaticiach, kde sa v roku 1970 vrátil ako farár. Bol čestným dekanom a neskôr okresným dekanom so sídlom v Komjaticiach. V Kostole sv. Alžbety dal pod chórom zhotoviť presklenú stenu s vchodom. Vo filiálke Černík prestaval kostol a vo vtedajšej filiálke Ondrochov opravil Kaplnku Panny Márie Ružencovej. Oba kostoly v Komjaticach dal vymaľovať. Kostol sv. Petra a Pavla nechal v rokoch 1981/82 odvlhčiť. Do opraveného kostola dal zhotoviť nové lavice. Na kalvárii dal opraviť kaplnky krížovej cesty a zreštaurovať obrazy v nich, odcudzený obraz dal nahradiť novým, ktorý podľa pôvodného namaľoval akad. maliar Stanislav Harangozó.
Farár Alojz Gubala bol do Komjatíc preložený v roku 1983, v Kostole sv. Alžbety zaviedol elektrické kúrenie.
V roku 1984 prichádza do Komjatíc farár Anton Priebera. Hneď po príchode dal opraviť budovu fary. Potom začal aj s opravou kostolov. Na oboch chrámoch i fare dal urobiť novú strechu z ľahkého alokrytového plechu červenej farby. Opravil vonkajšok Kostola sv. Petra a Pavla a na jeho veži, na kupole, vymenil starý plech za nový – medený. Dal zreštaurovať obraz Sedembolestnej Panny Márie z roku 1585. V roku 1990 bolo Námestie mieru premenované na Námestie Ondreja Cabana, kde bola slávnostne odhalená tabuľa, na ktorej je napísané: „Slovenský národný buditeľ, kňaz, mecén. Pôsobil v Komjaticiach v r. 1937 – 1860. Pochovaný je na miestnom cintoríne. Vďační občania.“ Za pôsobenia Antona Prieberu sa zaužívalo počas Vianoc zdobiť vo farskom kostole veľký ihličnatý strom, v hlavnej lodi pri sanktuáriu. Pod ním býva každoročne betlehem. Oltár i ambón dal premaľovať farbami, aké nesie i hlavný oltár s bohostánkom. Takto spolu vytvárajú jednotný celok.
V roku 1990 bol ustanovený za farára Komjatíc Daniel Ižold. Po rokoch bol prvým farárom, ktorý sa aktívne venoval mládeži. Usporadúval rozličné podujatia a jeho príchodom ožila i fara. Farnosť mala troch mimoriadnych rozdávateľov sv. prijímania. Vo farnosti sa vytvorilo rodinné spoločenstvo. Farská rada mala zároveň úlohu hospodáriacej i pastoračnej rady, mala 20 členov. Organistkou bola už dlhé roky Mária Červenková. Neskôr na jej miesto nastúpila jej dcéra Andrea Molnárová.
V roku 1992 bol Daniel Ižold menovaný za dekana pre dekanát Nové Zámky so sídlom v Komajticiach. V roku 2005 sa stal rektorom kňazského seminára na Bohosloveckej fakulte v Bratislave. V roku 1994 uskutočnil opravu veže na farskom Kostole sv. Alžbety, dal zreštaurovať sochy pred kostolom. Na hornom Kostole sv. Petra a Pavla dal opraviť strechu a fasádu.
Od júla 2005 do júna 2006 pôsobil v Komjaticach ako administrátor Ján Ernest Švec.
V rokoch 2006 až 2018 pôsobil ako farár Komjatíc Štefan Vícen. Ako kapláni tu pôsobili Róbert Stenchlák, Tomáš Zelenák a Tomáš Gračka.
Od roku 2018 pôsobil v Komjaticiach na poste farára Štefan Vojtek. Výpomocným duchovným bol Jozef Janíček, neskôr ho vystriedal kaplán Pavol Stanko. V súčasnosti je kaplánom Michal Peťovský. Od roku 2024 je farárom vo farnosti Komjatice Ľubor Gál.