V roku 1864 bol obci Černík vystavaný kostol zasvätený Duchu Svätému. Ide o neobarokovú stavbu. Kostol bol pôvodne jednoloďovým priestorom so segmentovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. V roku 1948 sa uskutočnila prístavba novej bočnej lode.
Interiér kostola je zaklenutý českými plackami. Na pôvodných freskách bola stvárnená myšlienka zoslania Ducha Svätého. Autor sa zameral na tvary oblohy, ktoré sa dávali do pohybu s roztvorením rúk Stvoriteľa, na stvárnenie duchovnej premeny sv. Petra, Pavla, Jána. Po stranách kopuly chrámu boli vyobrazené kľúče (symbol sv. Petra), Alfa Omega (symbol Krista, večnosti a celej abecedy), PX (symbol večného ohňa), AM (Ave Mária) a JHS (Jesus Hominum Salvator – Ježiš spasiteľ ľudí). Na veľkom chóruse sa nachádzalo srdce s večným ohňom – symbol lásky k Najvyššiemu, na malom chóruse oko – symbol Nekonečna.
Vonkajšia architektúra kostola je členená lizénovým rámom.
Podľa dostupných materiálov sa svätá omša slúžila v kostole iba každú tretiu nedeľu. Uznesením obecného zastupiteľstva č. 43/1930 bolo občanom/veriacim oznámené, že na základe dohody o odmene za dochádzku s komjatickým farárom, Ľudovítom Žákom, sa bohoslužby v Černíku budú vykonávať každú nedeľu i vo sviatok. Obec podporila aj opravu kostola.
Dnešnú podobu získal kostol v rokoch 1965 – 1970. Zistilo sa, že základy prístavby boli neodborne položené do starých hrobov. Stavba klesala a ohrozovala veriacich. Kostol bol v tom čase i reštaurovaný (najmä maľby), akademickým maliarom, doc. Štefanom Botom. Celá oprava bola dokončená počas pôsobenia správcu fary, vdp. Antona Žilíneka.
Ďalšia menšia oprava bola vykonaná v rokoch 1970 – 1975. Upravila sa fasáda kostola i vnútorná časť, steny boli obložené drevom.
V roku 1999, v čase spravovania fary vdp. Danielom Ižoldom, sa uskutočnila snaha o odstránenie stále vlhkého prostredia v kostole.